Arabský kôň

Arabský kôň je nepochybne najkrajší so všetkých koní, je to badať na jeho charaktere a vo vzhľade. Je to tiež najstaršie a najčistotnejšie plemeno, ktoré bolo starostlivo šľachtené po tisíce rokov.

Vplyv

Vplyv arabského koňa je očividný v časti svetovej populácie koní. Uznáva sa ako základ plnokrvníka, ktorý prekonáva svojho predchodcu veľkosťou aj rýchlosťou, ale nedá sa s ním porovnať čo sa týka tvrdosti a vytrvalosti.

Pôvod

Zatiaľ čo presný pôvod arabského koňa je nejasný, umenie poskytuje dôkazy o tom, že plemeno koní ustáleného „arabského“ typu existovalo na Arabskom poloostrove najmenej 2500 rokov pred kresťanskou érou. Podľa Beduínov, národa, ktorý sa najintenzívnejšie zaoberal týmto „púštnym koňom“, siaha ich spolužitie, hoci to nie je celkom presné, asi do roku 3000 p. n. l. ku kobyle Baz a žrebcovi Hoshabovi. Kobylu Baz údajne zajal v Jemene Bax, Noeho pravnuk, ktorý bol krotiteľom divých koní. Rozšírenie všade prenikajúcej arabskej krvi vo svete umožnili moslimské nájazdy, s ktorými začal prorok Mohamed v 7. storočí , keď zelené zástavy islamu a púštne kone vtrhli cez Ibériu do kresťanskej Európy.

Vytrvalosť

Súčastný arabský kôň vyniká vo vytrvalostnom jazdení, i keď v iných súčastných jazdeckých disciplínach prehráva. Napriek tomu sa na celom svete chová vo veľkom počte s neobvyklým nadšením a stále si udržuje výrazný vplyv na zlepšenie chovu u iných plemien.

Odolnosť

Odolnosť arabského koňa je legendárna a existujú početné záznamy o vytrvalostných schopnostiach plemena. V 19. storočí sa často konali preteky v púšti na dlhé vzdialenosti, ktoré trvali aj tri dni.

Chody

Chody charakterizujú ako „vznášavé“, akoby sa kôň pohyboval na pružinách. Arabský kôň je bujný a odvážny, a pritom má výnimočne miernu povahu.

Kostra

Rámec araba je určený unikátnou stavbou kostry. Arab má 17 rebier, 5 bedrových stavcov a 16 chvostových stavcov, zatiaľ čo iné plemená majú 18, 6 a 18. Tento rozdieľ v stavbe kostry prispieva k vysokému neseniu chvosta.

Hlava

Hlavu arabského koňa si nemožno pomýliť. Je krátka a veľmi ušľachtilá, tvárová časť je výrazne konkávna. Nozdry sú mimoriadne veľké a rovnako oči, ktoré sú naširoko od seba a nižšie uložené ako pri iných plemenách. Ušnice sú malé, jemné a niekedy stočené dovnútra. Znakom hlavy sú jibbah štítová vypuklina medzi očami, ktorá sa rozprestiera od ušníc po nosovú kosť. U koní je to ojedinelý jav.

Papuľa- Koža na malej, zúženej papuli je veľmi jemná.

Hriva- Hriva a chvost sú neuveriteľne hebké a lesklé ako hodváb.

Krk- Charakteristickým znakom arabského koňa je mitbah, týmto slovom sa nazýva uhol, ktorý tvorí hlava s krkom. Výsledkom je zvláštny klenutý oblúk, ktorý umožňuje voľné otáčanie hlavy vo všetkých smeroch.

Kohútik- Krk tvorí pôvabnú krivku, ktorá prechádza v zaoblený kohútik a elegantne umiestnené plecia.

Telo- Chrbát je krátky a mierne vypuklý, bedrá sú silné a kríže dlhé a ploché.

Farba- Ryšavá, sivá, hnedá a čierna sú farby srsti arabského koňa.

Chvost- Koreň chvosta je vsadený pomerne vysoko v krížoch. Pri pohybe ho kôň nesie vysoko v oblúku.

Končatiny- Má tvrdé a suché končatiny a obvod záprstia je primeraný. Šľachy sú výrazné, kopytá majú perfektný tvar a veľkosť. Nedostatkom arabského koňa boli po dlhé roky zadné nohy, ale napriek tomu je to prirodzene zdravé plemeno s pozoruhodne uvoľneným pohybom.

Výška- Ideálna výška arabského koňa sa pohybuje medzi 142 a 150 cm.

                                                                        

Zaujímavosť- Cisár Napoleon mal tiež svojho obľúbeného bojového koňa Marenga, na ktorom jazdil počas svojej poslednej bitky pri Waterloo roku 1815. Napoleon zámerne jazdil na sivých koňoch a mal svoj vlastný chov sivých arabských bojových koní. Veľmi podporoval používanie arabských koní vo francúzskych domácich žrebčínoch.