Jdi na obsah Jdi na menu
 


Etológia koní

23. 3. 2007

                             1.ÚVOD

 

Pri zvieratách som sa narodila a možno aj preto sa všetky zvieratá stali neodlučiteľnou súčasťou môjho života. Ale kone sa určite nie len pre mňa stali niečím výnimočným a veľmi inšpirujúcim.

Keď som premýšľala akú tému si mám vybrať tento rok a bolo to ťažké. Vedela som len, že si chcem vybrať tému o ktorej neviem veľa, aby som sa aj ja dozvedala niečo nové.

 

 

                         2. METODIKA

 

Pri mojej práci som využila hlavne pozorovanie zmyslami. Na utvrdenie mojich štúdy som tak tiež použila rôzne iné pomôcky- teplomer, meter, odmerky a váhu. V štúdiu som využila aj odbornú a populárnu literatúru. V dome sa nachádza počítač a záznamy o spotrebovanom množstve krmiva, premene zimnej srsti a ojej celkovom stave. Niektoré javy som zachytila fotoaparátom značky Olympus.

 

 

3. CIEĽ PRÁCE

 

Tento rok bolo cieľom mojej práce zistiť dostupnými metódami čo najviac informácií o etológii koní. Keď že koňa vlastním doma nebol to pre mňa až taký veľký problém. Etológiu koní som však neštudovala len na El Linor, ale snažila som sa zistiť čo najviac informácií aj všeobecne. Chcela som tiež zistiť aké javy sa u El Linor neobjavujú a ktoré áno.

 

 

 

1.   VLASTNÁ PRÁCA

 

 

     V rámci etogramu koňa som na našej El Linor mohla pozorovať hlavne:

 

-         biologické rytmy

-         potravové správanie

-         vylučovanie

-         komfortné správanie

-         pdpočinkové správanie

-         stereotypné správnie

 

a)    biologické rytmy:

Exogénne bio rytmy sú závislé na rytmických dejoch vonkajšieho prostredia. Zaraďujeme medzi ne deje s 24-hodinovou frekvenciou. Medzi exogénne faktory radíme aj striedanie doby bdenia a spánku, zmeny telesnej teploty a pod.

Endogénne biorytmy sú prejavom autonómnej činnosti organizmov. Sú pozorovateľné aj v prípade, ak je organizmus dlhodobo izolovaný od vonkajšieho prostredia. Patria sem napr. dýchacie rytmy, srdcová frekvencia, vznik a zánik niektorých buniek, triaška a i. Frekvencia niektorých rytmov môže byť vyjadrená v rozpätí zlomkov sekúnd až hodín.

Denná rytmicita životných prejavov je riadená tzv. „vnútornými biologickými hodinami“. Ich funkčnosť sa výraznejšie prejavuje u voľne žijúcich nepárnokopytníkov, ako v prípade koní umiestnených v odchovných zariadeniach, kde faktory organizácie práce a obmedzené priestory maštalí narúšajú prirodzený chod „biologických hodín“. V prípade divo žijúcich koní sa uplatňuje tzv. „priestorovo-časovo-funkčný systém“. Jeho podstata tkvie v tom, že v istých pevných a nemenných častiach dňa sa opakujú určité životné prejavy týchto zvierat. Prejavy sa vo väčšine prípadov nevyskytujú osamote, ale určitým spôsobom na seba nadväzujú, vytvárajú tzv. vzorce správania. Napríklad prechodom zvierat z maštaľného prostredia na pastvu sa mení spôsob a čas prijímania potravy, skracuje sa podieľ odpočinku ležaním a vytvárajú sa nové vzorce komfortného správania.

El Linor je naučená na presné časovo vyhradené dávky potravy a odpočinku. Tento presný spôsob krmenia je pre ňu vyhovujúci, ale naskytnú sa menšie problémy, keď sa mení čas. Trvá jej asi dva týždne, kým si zvykne na nový čas a prispôsobí sa mu. Musí si zvykať na nový čas kŕmenia, jazdenia, voľného času a to ju prvé dni veľmi metie. Je hladná, tak že kope a je nervózna. Keď sa približujem ku stajni erdží, hrabe a stále sa obracia. Postupom dní sa nervozita zmenšuje až úplne z myzne, čo znamená, že si zvykla na nový čas.

 

b.) potravné prejavy koní:

Významnou otázkou v rámci etologického testu je dĺžka doby prijímania potravy. Je zrejmé, že celková doba jej trvania súvisí s druhovou a hmotnostnou skladbou tej-ktorej kŕmnej dávky práve tak, ako od spôsobu úpravy jednotlivých komponentov. Z tohto hľadiska diferencujeme krmivá  na suché a objemové (reprezentované lúčnym senom a senom rôznych ďatelinových miešaniek), prípadne na objemové krmivá s nižším podielom sušiny(senáže alebo siláže);jadrové krmivá, t.j. zrniny v pôvodnom stave (predovšetkým ovos, kukurica, alebo jačmeň), even. upravené (miaganím, šrotovaním, preklíčením, varením a pod.) ako aj rôzne kŕmne zmesy na báze jadrových krmív doplnené minerálnymi látkami, priemyselne upravené (granule a pod.) zelenina a ovocie (kŕmna mrkva a kŕmna repa, jablká).

Hlavnou zložkou El Linorinho krmiva je lúčne seno a slama. V zime z dôvodu mrazov, kone dostávajú viac krmiva ako v iných ročných obdobiach. Má to viac dôvodou. Kone si vytvoria tukové tkanivo a lepšie prekonajú mrazy. El Linor dostáva v zime dva krát denne po 5kg a v lete dostáva okolo dva krát denne 2-3kg. Slama sa radí medzi dôležitú zložku potravy kvôli tomu, že je to objemové krmivo. Medzi jadrové krmivá, ktorými tiež kŕmim patrí ovos a šrot. Ja kŕmim výlučne kukuričným a jačmenným šrotom. Nie však naraz, ale striedam ich. Každý večer dostáva 1kg šrotu. Ovos dávam výlučne namáčaný v teplej vode, pretože napuchne rozlúpne sa.Ovos je dosť prašný a keď že El Linor nesmie žrať prašné veci namáčaný ovos v teplej vode je vynikajúci a kone ho lepšie strávia. Vodu má stále a môže sa napiť keď chce. V lete v tých veľkých horúčavách sa dokonca naučila otvárať vodnú batériu sama.

 

c.) vylučovanie:

Organizmus živočíchov sa zbavuje odpadných produktov látkovej výmeny defekáciou (kalením), pri ktorom sa z tráviaceho traktu zvierat vylučujú pevné exkrementy, resp. mikciou (močením,urináciou), pri ktorom sa organizmus zbavuje tekutých odpadných produktov metabolizmu. S týmto sa spája aj vyhnojovanie. Aby mala čisté prostredie, vyhnojujem v boxe jeden až dva krát denne. Vonku vždy podľa potreby. Zvláštnosťou u koní je, že vždy idú na to isté miesto. Majú svoje miesto v boxe, vo výbehu aj na dvore.

 

 

d.) komfortné správanie:

   Všetky vyššie organizované živočíhy si zabezpečujú starostlivosť o povrch svojho tela. Nie je to len kvôli samotnému svrbeniu, ale aj dobrému pocitu a zbavenia sa drobných parazitov. Robí to pomocou:

Trasenie pokožky: Trasenie pokožky umožňujú podkožné svaly, ktoré sú veľmi dobre vyvinuté predovšetkým na bokoch a v oblasti lopatky. Trasením sa kone zbavujú drobných cudzích predmetov uchytených v srsti, prípadne slúži k zaplašeniu dobiedzajúceho blanokrídlového hmyzu. Kone sa väčšinou trasú po válaní, keď majú v srsti najviac prachu. Tento druh konfortného správania sa vyskytuje najviac. U El Linor sa dá trasenie pokožky pozorovať po váľaní a v lete na odohnatie hmyzu.

Otrepávanie: Otrepávanie je iným spôsobom zbavovania srsti od jemného prachu, rôznych nečistôt, alebo vody. Vlastné otrepávanie prebieha vlnovite a to smerom od zadných partií ku hlave. Otrepávanie sa vyskytuje menej často ako trasenie pokožky.

Váľanie: (obr. č.5, 11) Je ich každonennou potrebou. V priebehu tohto komfortného prejavu dochádza k dôkladnému otretiu chrbtovej časti tela zvierat vplyvom hmotnosti váľajúceho zvieraťa. Kone si pri váľaní líhajú z jednej strany a z opačnej strany po jeho ukončení vstávajú. No niektoré kone to tak nerobia. El Linor som za ani nie celé dva roky ešte nikdy nevidela vstávať z opačnej strany ako si ľahla. Kone sa s veľkou oblubou váľajú aj v prachu alebo v piesku. V takomto prípade sa kôň zbavuje starej srsti a súčastne sa „zapúdrováva“. Váľanie je motivované subjektívnym pocitom svrbenia pokožky koní, ale aj zo samotného pocitu škrabania sa.

Obtieranie: (obr. č. 12) Inou formou starostlivosti koní o povrch vlastného tela je obtieranie o pevné predmety, akými sú steny ustajňovacích priestorov, drevené ohrady výbehov a pastvísk, kríky, prípadne stromy. Na pasienkoch býva kôra stromov v dosahu zvierat celkom odretá, následkom čoho stromy vysychajú. El Linor sa najviac obtiera o drevenné hrany v stajni a trup si obtiera o stromy.

Zaháňanie: (obr.č.13,17,18) Zaháňaním sa kone zbavujú predovšetkým nepríjemného blanokrídleho hmyzu hojne napádajúcich tieto zvieratá v letných mesiacoch.

Zaháňanie sa realizuje:

-        - chvostom

-        - končatinami

-        -hlavou

Vzájomné komfortné prejavy: (obr. č. 10) Tento druh komfortných prejavov má „sociálny charakter“. Komfortný prejav slúžiaci k očiste povrchu tela koní má v tomto prípade druhoradý význam, pričom do popredia vystupuje sociálny aspekt kontaktu dvoch jedincov. Začína ošetrením krku, pokračuje cez oblasť lopatky a trupu a končí pri koreňi chvosta.Zvýšenie významnosti komfortného správania v ročnom období, kedy dochádza k strate zimnej srsti, t. j. v jarných mesiacoch.Žial ja nemôžem pozorovať vzájomné komfortné správanie, keďže El Lino nie je v stáde a mám len jedného koňa, čo je veľká škoda. Vzájomné komfortné správanie prebieha aj medzi kobylou- matkou a jej žriebäťom.

Škrabanie hrivy: (obr. č. 14) K škrabaniu svojej hrivy využívajú kone všetky pevné a drsné predmety (nezriedka aj drôty, klince, kmene stromov, pichliače rôznych krovísk a pod.), nachádzajúce sa v ich okolí. Uvedený komfortný prejav sa realizuje aj formou sociálneho ošetrenia aj iných častí tela dvoch jedincov navzájom. Frekvencia výskytu skúmaného prejavu je v prípade individuálne ustajnených koní podstatne nižšia, ako v prípade koní umiestnených vo výbehoch, alebo na pastve. Kým u koní chovaných väčšinou v maštaliach tvorí priemerný podiel času škrabania hrivy 1.9%, vo výbehu (kde patrí aj El Linor) 16,3% a na pastve 30,2%.

Škrabanie: (obr. č. 19,22) Kone sa škrabú pomocou svojich zadných končatín. Spôsob realizácie škrabania pripomína škrabanie mačkovitých a psovitých šeliem s tým rozdielom, že tieto druhy sa škrábu posediačky na rozdiel od koní. Kopytom zadných nôh sa kone škrabú hlavne v oblasti šije, ušníc a čiastočne aj hlavy. Očistu týchto častí tela vykonávajú zvyčajne pomaly, pozorne a s rozvahou. Tento komfortný jav sa u El Linor nevyskytuje veľmi často. Zadnou končatinou sa škrábe hlavne v lete a keď je nervózna.

Obhrýzanie: (obr. č. 20)Pri uvedenom spôsobe očisty povrchu tela vykonávanej pomocou zubov kone vždy stoja. Kone napriek vrodenej „tuhosti“ trupu dosiahnu na pozoruhodne veľkú časť svojho tela, predovšetkým vďaka relatívne dlhej a ohybnej šiji: od oblasti kohútika cez chrbát a zadnú časť tela až po koreň chvosta

Olizovanie: (obr. č. 21) Existujú dve formy analyzovaného prejavu:vlastné olizovanie, prípadne vzájomné olizovanie dvoch zvierat. Druhou významnou oblasťou výskytu olizovania koní je vzťah kobyly a jej žriebäťa. Prejavuje sa už v prvých hodinách po pôrode, kedy kobyla olizovaním prakticky vysuší povrch tela svojho potomka. Ja sama som El Linor ešte nikdy nevidela aby sa olizovala.

 

e.) odpočinkové prejavy:

Po období aktivity, ktorá zabezpečuje reguláciu energie v organizme nasleduje obdobie odpočinku charakterizované nižšou spotrebou energie (zimné obdobie). Má predovšetkým regeneračnú funkciu.Odpočinkové prejavy sú pevne zakomponovanou súčasťou denného režimu koní, viazané na čas a priestor. Sú ovplyvňované vonkajším prostredím.

El Linor v lete odpočíva v čase najväčšieho tepla v stajni (spí postojačky, má pokojný postoj, ale nikdy neleží). Vždy odpočíva v stajni pred boxom. V zime nemá toľko fyzickej práce, tak že odpočíva skoro stále s tým rozdielom, že je v boxe a tiež si neľahne. Ale keď že túto zimu mám podozrenie na graviditu, pár krát si ľahla.

Kľudový (pokojný) postoj: Kľudový postoj koní je charakterickým odpočinkový prejavom predovšetkým dospelých zvierat. Odpočívajúci jedinec stojí nepohnute, pričom hlavu a krk má v rovine chrbáta. Charakteristyckým príznakom koňa v pokojnom postoji je typické postavenie ušníc (ktoré sú otočené a sklopené do strán) čiastočne, alebo úplne zavreté oči a ovisnutý spodný pysk. Oddychujúce zviera stojí zvyčajne s jednou zadnou nohou pokrčenou a s hmotnosťou prenesenou na druhú nohu, pričom z času na čas dochádza k stiedaniu nôh.Uvoľnená noha sa opiera o dlážku maštale len prednou hranou kopyta. El Linor. El Linor býva v kľudovom postoji hlavne v lete po jazdení, keď má odpočinkový čas a pritom aj drieme. Oči má meirne zavreté, ale stále vníma čo sa okolo nej deje. V zime tento postoj u nej nieje veľmi často vidieť, pretože má stále seno.

Ležanie: (obr. č. 4, 6,24,25) Vyskytuje sa najmä u žriebät a mladých koní.

Existuje viacero variácií ležania:

a) ležanie na bruchu v stočenej polohe s končatinami skrčenými na jednu stranu        b) ležanie na bruchu s končatinami skrčenými pod telom

c)ležanie v stočenej polohe s hlavou dotýkajúcou sa občas podstielky

d) ležanie v polohe stočenej, s hlavou opretou o podstielku

e) ležanie na boku s natiahnutými končatinami                                                                                                                                                                                                  

Ležanie tvorí vstávanie a líhanie koní.

El Linor minulí rok vôbec neležala, ale túto zimu som ju už pár krát ležať videla. Môže to byť ovplyvnené aj tým, že máme v lete sme ju dali inseminovať (umelo sme ju oplodnili) a ešte neviem či je gravídna.

 

Spánok: Existuje tzv. „telesný spánok“ a „mozgový spánok“.V prvom prípade to je dôsledok odbúravania bielkovín po zvýšenej telesnej námahe (vyčerpanie zvierat). Mozgový spánok sa dostavuje v určitých intervaloch, nevyvoláva únavu organizmu, ale je vrodenou vlastnosťou koní. Mienky odborníkov sa rozchádzajú v tvrdeniach o dľžke spánku koní. Každé zviera má pri spánku charakteristickú polohu tela. S únavou následným spánkom súvisí aj zývanie zvierat. Kôň má uši v zadu, krk má natiahnutý a papuľa je maximálne otvorená. Unavené zviera sa mimikou veľmi podobá mimike človeka.

 

f.) sterotypné správanie:

Náhradná  aktivita vyplýva z aktivácie jedného, alebo viacerých pudov, ktoré nie je možné uspokojiť v momente stimulácie.Medzi príčiny týchto krízových stavov zvierat sa zaraďuje:

         zmeny v dennom rytme správania

         hľadanie, t. j. správanie nasvedčujúce tomu, že nepokoj zvieraťa sa realizuje chronickým hľadaním miesta, polohy a pod.

         Neúplné vzorce správania: hodnotené v dôsledku neadekvátnych životných prejavov

         náhradný objekt správania: vyhľadáva sa, pokiaľ zviera pociťuje potrebu určitého správania a nemá k tomu vhodný objekt, potom si vyberá objekt náhradný

         kompromisné správanie

         stereotypné správanie: vyskytuje sa u zvierat buď veľmi nervóznych, alebo u jedincov z rôznych dôvodom nudiacich sa

         náhradná, t. j. presunutá aktivita: realizuje sa formou neúčelných pohybov, ktoré s danou situáciou zvierat nesúvisia

El Linor mápravidelné prechádzky, takmer každý deň v každom počasí v prírode. V lete s ňou chodím dopoludnia aj popoludní, ale v zime lem popoludní až podvečer. Väčšinou som s ňou len vo výbehu okolo jednej hodiny, ale keď je pekné počasie chodíme na 5 až 15 km prechádzky. Preto má dostatočný výdaj energie a nenudí sa, tak že málokedy prejavuje stereotypné správanie.

Kolísanie: Jedným z najtypickejších prejavov koní je kolísanie. Kôň stojí s naširoko postavenými hrubými končatinami pričom hlava, krk a hrudná časť trupu sa neustále pohybuje kývavým pohybom z jednej strany na druhú, prenášajúc hmotnosť tela z jednej končatiny na druhú. Tento typ stereotypného správania sa prejavuje najmä u koní chovaných v maštali, ktorí nie sú dostatočne zaťažení prácou a dá sa povedať, že sa nudia. Kolísanie je zlozvik, ktorý sa už nikdy nedá odnaučiť. Odnaučiť sa dá len na určitý čas, keď kôň zmení prostredie (nie však u všetkých). El Linor nemá zlozvyk kolísania.

Glganie:  Sprievodným znakom glgania je množstvo problémov, ktoré ovplyvňujú zdravotný stav koní. Jedná sa predovšetkým o častý výskyt ochorení kolikovéhocharakteru, nedostatočný príjem krmiva a následné zhoršenie kondičného stavu zvierat. V ojedinelých prípadoch sa glgavosť lieči operáciou. Miernejšou formou glgania je hltanie vzduchu. Táto choroba sa nedá liečiť a je vo väčšine prípadov celoživotná. Na odučenie sa používa tzv. „Obojok“, ktorý zabráni prehĺtaniu vzduchu.

Hrabanie: (obr. č. 1,23) Hrabanie je zapríčinené netrpezlivosťou koní,                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                             sa vo všeobecnosti sa vyskytuje v období, ktoré bezprostredne predchádza ich pracovnému využitiu: u dostihových koní v čase zahájenia pravideľného tréningu a u ťažných koní pred ich priahaním. El Linor hrabe pred podávaním jadrových krmív a keď je dlho zatvorená a chce ísť von. Odlišným spôsobom realizácie hrabania je prípad, keď kone síce dvihnú jednu z predných končatín, avšak k hrabavému pohybu dochádza bez dotyku so zemou, t. j. iba vo vzduchu. K hrabaniu dochádza menej dokonalou formou aj pomocou zadných končatín. El Linor tiež niekedy kope aj zadnými končatinami, keď ju veľmi otravujú psy.

 

 

 

6.ZÁVER

 

          Počas pozorovania správania našej kobly El Linor, ktorú máme 2 roky a je to slovanský teplokrvník som pozorovala jej správanie so všeobecnými údajmi z literatúry.

     Môžem konštatovať, že v rámci biologických rytmov sa u El Linor pravidelne opakujú obdobia aktivity ( výcvyk, vychádzka do prírody) a odpočinku (pobyt v stajni) a s tým súvisia aj ďalšie etologické prejavy. Zistila som, že El Linor vyhovuje presný čas kŕmenia o 7 ráno  a 3-tej popoludní. Menšie problémy nastávajú iba pri zmene zimného času na letný – čo sa prejavuje nervozitou, erdžaním, kopaním a hrabaním. Do 14 dní sa na posun času zvykne.

     Denná potravová dávka El Linor pozostáva zo suchého objemového krmiva- lúčne seno a seno z ďatelinovej miešanky v objeme 3kg, jadrového krmiva- ovos, kukuricajačmeň v objeme1kg, minerálnych látok- granule obohatené o minerálne soli a repy a mrkvy. V zime dostáva 2 krát viac krmiva ako v lete, kvôli vytvoreniu tukového tkaniva a lepšeniu prekonaniu mrzov. Vodu má k dispozícii počas celého dňa, samozrajme v letných mesiacoch vypije viac vody ako v zime. V lete okolo 40 litrov a v zime maximálne 15 litrov.

     Obtieranie – nakoľko El Linor je ustajnená, obtiera sa o drevenné hrady boxu a v prírode si trup obtiera o stromy.

     Škrabanie – tento komfortný prejav správania sa u El Linor navyskytuje čsto pravdepodobne preto, že ju denne čistím. Niekedy sa zadnou nohou škriabe až na hlave, hlavne v lete, keď je nervózna.

     Olizovanie – ktoré sa tiež u koní vyskytuje, som u El Linor nikdy nepozorovala.

      Čo sa týka odpočinku v lete odpočíva El Linor v stajni pred boxom. Spí postojačky (nikdy si neľahne, iba v noci). Má pokojný postoj, v zime keď nemá toľko pohybu oddychuje viac, vždy je v boxe (je tam teplejšie) a tiež si nikdy neľahne, oči má mierne privreté- drieme.

     Zo stereotypného správania sa u nej prejavuje občas len hrabanie pred podávaním potravy  (jadrové krmivo), alebo predtým ako ide von, čo je u nej prejav nedočkavosti.   

 

6. POUŽITÁ LITERATÚRA

 

1.  DURUTTYA M.,1993, Etológia koní, vyd. TeLeM, Liptovský Mikuláš

2.  UŠAKOVÁ KET. kolektív; 2001: Bioógia pre gymnátia 3, vyd. SNP Bratislava, s. 78-80

3.  VOGEL C., 1999, Ja kôň- veľká kniha starostlivosti a koňa, vyd. Cesty

4.  DURUTTYA M., 1993, Etológia koní, vyd. TeLeM, s.54-72- obrázky

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

potesilo

(vanessa, 8. 1. 2012 17:18)

aj ja mam anglickeho plnokrvnika je zlatucky a velmi vzsoky a najmä rychli ako strela

Môj pohľad na Horsel

(Rogana hawww , 9. 5. 2007 14:40)

Táto stránka sa mi veľmi páči. Grafika je veľmi zaujímavá a texty sú určite napísané odborníkom. K stránke Horsel nemám žiadne výhrady, veľmi ma zaujala. Tvorcom prajem veľa ďalších úspechov a pozdravujem ich. Dúfam, že sa niekedy stretneme =)